Vlastný názor

 

Gogoľ nepatril k mojim obľúbeným autorom a ani asi patriť nebude. Ako spisovateľ ma príliš neuchvátil. Čo ma ale nadovšetko potešilo je kniha Mŕtve duše. Toto dielo sa mi veľmi páči vďaka svojej kritike, mnohokrát vtipnej a myslenej dvojzmyselne. Prvý diel je podľa môjho názoru na vysokej úrovni a jeho krása je hlavne v opisoch.
Druhý diel je ale neuveriteľne otrasný. Sentimentálnosť je v nej viditeľná na každej strane, čo ma príliš neuchvacuje. Obdobie realizmu je pre mňa jedným z najlepších z literárnej stránky, avšak druhý diel Mŕtvych duší tu nemá svoje miesto.
Tak ako ma pobúril druhý diel, tak ma nadchol prvý. Veľmi príjemným faktom je, že tu nenájdeme stopercentne kladnú postavu. V každej sa preplieta mnoho zlých a aj pár dobrých vlastností. Ak mal na niečo Gogoľ talent tak to boli opisy a tu to perfektne využil. Charakteristiky postáv, často i nepriame, boli natoľko realistické, že som si okamžite predstavila postavu v skutočnosti. Nikdy som tiež nezabudla nájsť človeka, ktorého poznám a je mu podobný.
Mnohí ľudia, ktorí začali čítať túto knihu mi povedali, že je nudná a nemali snahu ju dočítať. Podľa mňa to bola ich osudová chyba a po čase by v nej našli niečo príjemné a úsmevné.