Jazykový štýl

Jazykový štýl je zväčša hovorový, zrozumiteľný všetkým vrstvám. Výnimkou sú lyrické odbočenia alebo digresie, v ktorých sa stretávame s pátosom
a jazykovými prostriedkami básnika. Epitetá, prirovnania, personifikácie, metafory, aj básnické otázky.
„Otvorené a pusté a rovné je všetko v tebe; ako bodky, ako značky nebadane čupia v rovinách tvoje nevysoké mestá: nič nezalichotí očiam, nič ich neočarí. Ale aká to nepochopiteľná, tajná sila priťahuje k tebe? Prečo počuť a prečo neumĺka v ušiach tvoja clivá pieseň, čo sa nesie celou tvojou šírkou a dĺžkou, od mora k moru?“ 35
Svoje jazykové bohatstvo čerpal Gogoľ z najrozmanitejších zdrojov. Ruské
a ukrajinské nárečia, jazyk obyvateľov mesta aj vidieka, jazyk úradný aj úradnícky, rôzne žargóny a vulgarizmy. Porekadlá a vtipné príslovia ešte viac obohacujú štýl autorovho vyjadrovania.
Príbeh sa skladá z monológov a hlavne dialógov, čiže používa priamu reč. Medzi tieto je poprepletaná reč autora, ktorý slúži ako rozprávač. Do deja vsúva myšlienky, ktorými chce poskytnúť čitateľovi, ale je jasné, že postavy by ich neboli nikdy schopné. Všetko je väčšinou v súvetiach.
Gogoľ používa opisy(aj umelecké), úvahy(autora i postáv). Jazyk je veľmi široký od vulgarizmov (Nozdriov), typického sedliackeho jazyka(Sobakevič) až po jazyk vyššej vrstvy(Ulinka s otcom).