Kompozícia diela

Dielo Mŕtve duše žánrovo zaraďujeme medzi šibalský alebo pikareskný román. Zobrazuje putovanie a dobrodružstvá hlavného hrdinu – picarra. Hlavný hrdina Čičikov mal prechádzať z „pekla“ prvého dielu „očistcom“ druhého dielu do „raja“ sľubovaného v dieli treťom tak, ako to bolo v Aligiériho Božskej komédii. K tretiemu dielu však nikdy ani nepristúpil. 
Gogoľ sám nazval svoje dielo poémou, pretože doňho povkladal celý rad autorských odbočení a lyrických zložiek, ktoré nemajú veľký súvis s dejom. Táto skutočnosť tiež zapríčinila, že dej románu má veľmi pomalý spád. Dej je vytvorený ako systém udalostí, vybudovaných na vzájomných vzťahoch postáv.
Skutočnosť je zobrazená objektívne a pravdivo, no už samotný výraz „poéma“ podčiarkuje, že autor sa odkláňa od obyčajných románových foriem a výsledkom je forma s vysokou básnickou stavbou. 
Narozdiel od Dostojevského alebo Tolstoja, Gogoľ ešte nepoužíva podrobnú duševnú analýzu či psychologický vývoj svojich hrdinov. Spravidla ich privádza do textu už hotových a takmer všetko, čo o nich chce povedať, povie opisom ich zovňajšku, prostredníctvom ich chovania a jednania. Prevláda nepriama charakteristika, postavy sú nositeľmi typických, často krát zveličených vlastností.
Román Mŕtve duše má dva diely. Najmä prvý diel bol prijatý s nadšením ako satira na dobové pomery. Prvý diel sa ďalej člení na jedenásť kapitol, z druhého dielu sa zachovali štyri kompletné kapitoly a zo zvyšku rukopisu sa zachovali len časti.